Prechod na navigáciu block menu Prechod na navigáciu Hlavné menu Prechod na navigáciu vodorovná

História obce

Vlkanová - História

Naša obec Vlkanová ako samostatný územnosprávny celok je živým prímestským organizmom. Jej tvár, ale najmä skladba obyvateľstva sa mení. Pribúdajú nové domy s novými obyvateľmi. Podľa údajov obecného úradu najväčší príliv obyvateľov do našej obce bol zaznamenaný v rokoch 2002 - 74 a v 2003 - 121.

Približne päťdesiatosem percent z celkového počtu obyvateľov je novoprisťahovaných. Typické vlkanovské priezviská sú Dian a Lepieš.

Rozloha našej obce je 779 ha s počtom obyvateľov v súčasnosti 1300. Obec sa vyvinula z usadlostí postavených popri ľavom brehu rieky Hron pri ústí Peťovského potoka. V prvej polovici 13. storočia kráľ Ondrej II. daroval Radunovi rozsiahle územia a majetky. Ich súčasťou bola aj Vlkanová. Centrom územia, kde sa nachádzala naša obec, sa vtedy stal Hronsek.

Severnú hranicu tohto územia tvorili potok Haberec (neskôr nazývaný Peťovský potok). V roku 125O uhorský kráľ Belo IV. potvrdil darovaciu zmluvu Radunovým synom za verné služby, ktoré Radun  preukázal obom panovníkom. Kto to bol Radun (Radovan)? V roku 1223 – 1233 vystupuje vo funkcii kráľovského úradníka. Za čias kráľa Ondreja II. sa podieľal na spravovaní rozsiahleho územia Zvolenskej župy. Počas tatárskeho vpádu sprevádzal panovníka Bela IV. na úteku z Uhorska do Dalmácie. Pôvod Raduna nie je celkom jasný.

Jednou z možností je, že to bol kráľovský rybár usadený pri Hrone. Mal šesť synov Jurka, Tomáša, Madáča, Tobiáša, Vlkana a Mika. Rod sa čoskoro rozdelil na vetvy, ktorých zakladateľmi boli spomínaní bratia. Radunovým potomkom patrili majetky Radvaň, Poniky, Čerín, Zolná, Mičiná, Vlkanová... V ich názvoch sa čiastočne zachovali aj mená zakladateľov, či prvých majiteľov.

Teda Vlkanovi a jeho potomkom pripadla časť územia, kde sa vyvinula Vlkanová. Na konci 13. storočia vystupuje v listinách v súvislosti s týmto územím Vlkanov syn Mikuláš. Vlastníkmi Vlkanovej boli v stredoveku potomkovia Raduna, v 15. storočí zemania z Mičinej, na začiatku 16. storočia aj Horvátovci z Požegy (Požecko – hlavné mesto slavónskej župy, v Chorvátsku).

Obec Peťová tvorila v stredoveku samostatnú majetkovú doménu a potok Haberec ich oddeľoval. Okolo roku 1285 udelil uhorský kráľ Ladislav IV. donáciu (vo feudálnom zriadení udelenie majetku za vojenské, politické alebo úradnícke zásluhy; donačná listina výsadná, darovacia ) na toto územie nazývané Stojanova lúka synom Saula Samuelovi, Preuzlinovi a Michalovi. Peťová sa v stredoveku pôvodne označovala v písomných prameňoch ako Stojanova lúka alebo Saulova ves. Od 15. storočia sa začala označovať podľa vlastníckeho mena ako (Dolná) Peťová. Na tomto území sa vyvinulo aj druhé sídlo označované ako Iliaš, resp. Horná Peťová. V období prvej polovice 18. Storočia vlastnili toto sídlo šľachtické rodiny Bohušovcov a Gerhardovcov. V polovici 19. storočia sa transformovali tieto poddanské dediny na samostatné obce. V 80. rokoch 19. storočia sa Peťová spojila s Vlkanovou do jednej obce. V roku 1979 bola obec pripojená k Banskej Bystrici, v 1991 sa Vlkanová od Banskej Bystrice odčlenila a vytvorila samostatnú obec.

Obec počas svojej histórie mala rôzne názvy:

Walkanfalva (1432), Farkasfalwa, (1512),

Luppiffalwa (1514), Wlkanowey Wsy (1566),

Wlkanowa (1578), Farkashfalva (1786),

Wlkanowa (1786), Farkaspetőfalva (1898),

Vlkanova Peťová (1920), Vlkanová (1927),

Vlkanová-Peťová ( 1937).

Rovnako aj Peťová niesla rôzne názvy:

Ztoynrete(1258?), Saulfalva alio nomine

Ztoyanreche (1359), Stoyanrete (1377),

Petewfalua (1430), Inferiori Pethafalwa(1516),

Alsó Petöfalwa (1808), Dolní Peťová (1808).

 

Podľa pečatidla z roku 1716 vypracovala heraldická komisia na požiadavky obce erb, ktorý bol na oslavách 700-ročnice obce slávnostne odhalený.

Zo zachovaných kultúrnych pamiatok je v obci renesančný kaštieľ zo 17. storočia (teraz po rekonštrukcii) so strelnými otvormi, v ktorom sa narodil aj náš významný historik a literárny kritik Alexander Matuška, podľa ktorého je pomenovaná aj ulica v obci. V ďalšej historickej budove ktorá je taktiež po rekonštrukcii má sídlo základná škola so školskou družinou. K budove je pristavený kultúrny dom s javiskom (r. 1950) a v pivničných priestoroch “Piváreň u vlka“ (1991). Neďaleko je budova požiarnej zbrojnice so zvonicou, postavená po 2. svetovej vojne. Železnica je v obci od roku 1883, poštový úrad od roku 1949 a miestny rozhlas od roku 1951.

V 40. rokoch nášho storočia bol vybudovaný v dolnej časti obce podnik na impregnáciu dreva Sublima, v ktorom sa vyrábali hlavne železničné podvaly, telegrafné stĺpy a dlažobné kocky. V rokoch 1949-50 v ňom boli zriadené údržbárske dielne celulózových a papierenských závodov. Roku 1950 bola výroba preorientovaná na strojárenskú a premenovaná na Sandrik n. p.. Dnes v bývalom podniku Sandrik (následne Vlkanovské strojárne) vzniklo niekoľko firiem, z ktorých najväčšie sú Küster, Witzenmann, Eiben, a ďalšie.

Roku 1966 bola dokončená výstavby obchodnej jednotky ĽSD – samoobsluha, pohostinstvo, mäsna s ústredným kúrením a skladovacími priestormi. Roku 1962 bola vybudovaná bezprašná cesta a v rokoch 1963 až 1965 bola prevedená výstavba betónového mosta v dolnej časti obce cez rieku Hron. JRD bolo založené roku 1956 a roku 1963 sa zlúčilo s JRD Hronsek pod názvom Priekopník.

V priebehu 70. rokov bola prevedená výstavba materskej školy a miestneho vodovodu. V rokoch 1968-70 sa v obci vybudovala bytovka, kotolňa a slobodárne pre závod Prefa, v 80. rokoch prebehla výstavba potravín na Továrenskej ulici, v roku 1993 bola obec Vlkanová splynofikovaná a bola dokončená výstavby domu smútku. V roku 1997 bola ukončená výstavba nového Obecného úradu. Od 90. rokoch prebieha postupne rekonštrukcia miestnych komunikácií, základnej školy a materskej školy, verejného osvetlenia, kultúrnej sály a výstavba chodníkov zo zámkovej dlažby, asfaltového ihriska pri základnej škole a nového cintorína.

 


 

Babyburza

dnes je: 23.11.2017

meniny má: Klement

webygroup
ÚvodÚvodná stránka